„...NEUVEĎ NÁS DO POKUŠENIA“

            Ako často sa modlíme „...neuveď nás do pokušenia“, a zápasíme so zmyslom týchto slov. Nerozumieme im. Nevieme si predstaviť, ako by nás svätý Boh mohol uvádzať do pokušenia.
            Istý kazateľ sa pokúsil vniesť trochu svetla do týchto slov modlitby. Poslúžil si k tomu príkladom pokušenia k moci. Hovorí:
            „Známe sú slová Abrahama Lincolna – Človek je schopný uniesť v živote veľa skúšok a príkorí. No ak chceš naozaj vyskúšať jeho charakter, daj mu moc. A naozaj, poznáme mnoho ľudí, ktorí sa zmenili takmer na nepoznanie, keď dostali do rúk moc a s ňou prístup k pôžitkom, peniazom, sláve.   Dokonca ani ľudia na určitej duchovnej výške nemusia v skúške pokušenia moci obstáť. Jeden jednoduchý a skromný kňaz, ktorý sa stal biskupom, v relácii Televízie Noe povedal: „Naozaj som si nemyslel, že pokušenie moci je tak silné. Je priam desivé, čo to dokáže s človekom urobiť. Povie, a stane sa, prikáže, a všetci skáču. A zrazu si to začne vychutnávať. Ak si nedá pozor, môže pozícia moci urobiť z neho netvora.“
            A predsa sú ľudia, ktorí hoci majú v rukách moc, ostali jednoduchými, skromnými a čestnými. Vďaka danej moci iným slúžia. Aj v dejinách Cirkvi sú známe osobnosti, ktoré v pozícii moci dosiahli svätosť.
            V čom to je, že niektorí ľudia v skúške moci obstoja, a iní nie? Myslím, že dôležité v tomto smere je sebapoznanie. Sú ľudia, ktorí nemajú na to, aby zvládli, keď im bude daná do rúk moc, peniaze, sláva. Aj v tradícii Cirkvi sú známe príbehy tých, ktorí doslova ušli, keď ich chceli poveriť vecami, o ktorých vedeli, že v nich morálne neobstoja. Čo však robiť, ak sme si istí, že ani my na to nemáme, a Boh predsa žiada od nás, aby sme moc prijali do rúk? V takom prípade je to vec Boha, aby nás on viedol a chránil. No my musíme byť neustále v kontakte s ním cez každodennú sebareflexiu, modlitbu, pokoru...
            Čo teda znamená tá prosba „neuveď nás do pokušenia“? Podľa môjho názoru je to o našej odovzdanosti do Božej vôle. Prosíme tak Boha, aby on sám rozhodol, na čo sme súci.“
            Toľko hovorí kazateľ. A my – asi naozaj nemusíme byť nešťastní, ak sa nám v niektorých našich ambicióznych plánoch nedarí. Môže to byť pre nás šťastie. Možno nás tým múdry Boh práve chráni pred veľkým zlyhaním. Hoci niekto iný by to mohol zvládnuť celkom dobre.

                                                                         (spracované podľa homílie o. Milana Bubáka)